Po prvom telefonáte s mojim milým "starúšikom" som mala zapísané celé dva papiere
Projekt "Hodina pre seniora" ma oslovil od samého počiatku, kedy som sa o ňom dozvedela.
Nielen že mi to prišlo ako zmysluplná a záslužná činnosť ale zároveň som bola aj sama zvedavá, čo to prinesie aj mne. Patrím medzi ľudí, ktorí preferujú osobný kontakt... veľa viem prečítať z reči tela a zároveň ja sama dokážem viac prejaviť a vyjadriť neverbálnou komunikáciou. Preto som túto (len) telefonickú formu brala ako výzvu aj pre mňa.
Urobiť dojem, presvedčiť o čistých úmysloch a vybudovať si dôveru len hlasom nie je také jednoduché, ako sa zdá. Na prvý telefonát som sa tešila a zároveň som mala obavy a veľký rešpekt. Zvažovala som každé slovo, tón hlasu, intenzitu či frekvenciu slov, čo pre mňa nebolo vôbec jednoduché. Zároveň som sa dôkladne pripravila. Mala som vhodné podmienky - bola som sama a pred sebou som mala papier a pero.... všetko som si písala.... Mám zo svojej praxe skúsenosť, že starší ľudia sú veľmi citliví na to, či ich naplno počúvate, či si pamätáte a dávate im najavo váš záujem o ich život, o to, čo vám hovoria. Takže po prvom telefonáte s mojim milým "starúšikom" som mala zapísané celé dva papiere formátu A4 a musím povedať, že sa mi to veľmi zišlo pri ďalších hovoroch. Mali sme na čo nadviazať a ďalej rozvíjať náš telefonický vzťah.
Som veľmi rada, že som súčasťou tohto milého projektu. Ďakujem Hanke Kobliškovej, že ju napadla táto spásonosná myšlienka a rovnako, že mi dala príležitosť zapojiť sa. Vrelo odporúčam každému, kto má komunkačné zručnosti a chuť urobiť niečo pre niekoho cudzieho."
Tina Redenkovičová, dobrovoľníčka
